Kandidát na prezidenta: Môj životopis v knihe Boh je mŕtvy, alebo v okovách Diabla? (7)

Autor: Ján Molnár | 3.1.2019 o 1:41 | (upravené 4.1.2019 o 1:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  319x

Siedmy diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu,

I. Kapitola

 

Detstvo

Poračovanie:

            7. časť, vek:  14-15 ročný 9- trieda 1962-1963

            Prázdniny skončili tak rýchlo ako každý rok a ja som nastúpil do posledného ročníku ZDŠ (základnej deväťročnej školy), do deviatej triedy aby som sa potom podľa prospechu odrazil do reálneho života. Čo sa týka školy, môj najobľúbenejší predmet bola fyzika, potom dejepis, zemepis a doslova som nemal rád chémiu, biológiu a žiaľ aj gramatiku slovenského jazyka. Vinu som nepripisoval len sebe ale aj nepríjemným učiteľom. Sympatie alebo antipatie žiaka voči učiteľom vytvárajú aj vzťah k predmetu učiva. Kým fyzikár a dejepisár boli príjemní učitelia s dobrým argumentačným jazykom, chémiu a biológiu nás učili veľmi arogantní a netaktní učitelia. Tak napríklad literatúru som mal rád, lebo bola fajn učiteľka, kým gramatiku som priam nenávidel lebo ju učila veľmi strohá, suchá a nezáživná učiteľka. Učil som sa zásadne ráno, bol som, ako sa hovorilo ranné vtáča, to ma naučila mama, vždy tvrdila, že človek sa musí učiť vtedy, keď je mozok oddýchnutý a pripravený prijímať nové komplikované informácie. Čo sa ráno naučíš, to tak ľahko nezabudneš, lebo slniečko ti lepšie prekrvuje mozgové závity, to bol jej stále dookola opakovaný výrok. Nebola zástankyňou aby sa deti učili večer, tvrdila, že večer ma slúžiť oddychu, zábave a čítaniu ľahkej literatúry, ale na učenie to nie je vhodný čas. Čo sa chceš večer naučiť, to ti cez noc zmyje čierna obloha ako voda a časom sa všetko vytratí, aj na toto jej rečenie si pamätám. Mama skončila dievčenské gymnázium a veruže mala výbornu pamäť, ovládala štyri jazyky; francúzsky, nemecky, anglicky a dokonca aj esperanto, všetko na plný plyn. V tom čase boli osnovy školy trochu iné, do popredia sa dávali spoločenské predmety pred odbornými, akými napríklad bola chémia, či fyzika alebo biológia. Už vtedy sa mi pačilo, že na dievčenskom gymnáziu mali predmety ako napríklad rétorika na ktorom sa učili správne konverzovať, rozprávať, tak aby rozprávanie malo svoju osnovu, svoj príbeh, svoj začiatok a koniec, proste pointu nie ako teraz deti kvákajú dve na tri. Tiež mali spolčenské predmety napríklad sa učili o stolovaní a spoločenskom správani a hlavne o spoločnosti ako takej. Kto bol prezidentom, prečo bol prezidentom a podobne. Bola potom slušne rozhľadená a vedela dosť aj o politickom živote a spoločenských potrebách. Už vtedy ma to zaujímalo. Aj keď sme aj my mali občianskú náuku, mama tvrdila, že to nie je ono. Čo sa týkalo jazykov, tak ruštinu sme mali povinnú a veľmi sme ju preto nemali radi. Neviem prečo, ale všetkeho veľa škodí a ruština tým, že bola neustále zdôrazňovaná ako jazyk naších osloboditeľov, sme k nej jednoducho nemali takú úctu, akú by si zaslúžila. Dejepis som sa učil zásadne ráno, bol som zvyknutý vstávať o hodinu skôr ako iné deti, mama mi pripravila raňajky a potom som sa učil takým vlastným štýlom. Prechádzal som sa po kuchyni a nahlas som si najskôr prečítal obsah učiva a potom som sa snažil ho reprodukovať naspamäť pričom som zachovával plynulosť rozprávania tým, že som nakukoval do učebnice a odchytával som celé vety. Tak som to urobil niekoľko krát, pokiaľ som to nevedel celé naspamäť. Bez problémov som sa takto každé ráno vládal učiť a vždy som mal z Dejepisu jedničku.

     Mojí starší súrodenci Kamil a Eva sa zvykli učievať podvečer ale ja som si vtedy čítal obľúbené dobrodružné romány či knihy. Niektoré knihy som prečítal aj dva, či tri krát ako napríklad Päťnásťročný kapitán alebo Dobrodružstvo kapitána Korkorána. Na knihe dobrodružstvo kapitána korkorána ma fascinovalo priateľstvo medzi človekom a tigrom, len som tak hltal texty v ktorých sa opisovalo spojenie mysle človeka so zvieraťom. Tigrica Strela bola vďačná za to, že jej kapitán Korkorán ošetril poranenú labu a ako odplatu ho zachraňovala vo viacerých nebezpečných situáciach. Tak medzi nimi vzniklo neuveriteľné priateľstvo. Veľmi som mal rád túto knihu. Boli to časy keď som si vynútil aby rodičia dovolili mať doma psa, bola to malá fenka, ktorej sme dali tiež meno Strela. Bola veľmi učenlivá a naučil som ju všetky základne postavenia, od sadni, lahni, až po vpred, dones aport, čakaj a podobne. Strela chodieval so mnou aj k Dunaju a bola mojim verným spoločníkom. Sestra Eva mi viac krát hovorila, že Strela nikoho iného neposlúcha tak oddane ako mňa. Na príchod jesene sme sa opäť tešili, lebo z lístia sme si robili bunkre a bavilo nás zapaľovať suché lístie a robiť ohne. No v tomto čase nás starší chlapci naučili už aj fajčiť takab ušplaný z lístia. To sa zobrali noviny, v rukách sa rozšúlalo lístie na drobné kapsky, potom sa to zabalilo do kúsku novinového papiera velkosti cigary a fajčili sme. Vždy bola pri tom sranda, lebo novinový papier sa pokaždom raze chytil, začal horieť a bolo viac srandy ako fajčenia, vlastne zmyslom toho zlého návyku bol ten špás.

     V túto jeseň sa viedla vojna s neďalekými Šrámkovcami. Mila Šrámek s bratom a niekoľko chlapcov z longitálu tvorili jednu partiu a my zase druhú. No mali väčšiu smolu, lebo oni domov museli prejsť cez naše územie, kým my sme na ich územie nemuseli ani vkročiť. Už v pätnástich sme mali vzduchovku a strieľali sme do všetkého čo sa dalo. Najviac nás bavilo strielanie do vody, pekne sa broky odrážali a hlavne bolo vidieť kam strela dopadla. Tak sme súťažili kto viac krát strelí do plávajúceho dreva, alebo sme hodili do vody plechovku a strielali sme po nej. Kedže na predmet pôsobil prúd vody, bolo fakt umenie trafiť ho. Táto jeseň mala tiež aj menej príjemnú udalosť. Raz sme pri potičke so Šrámkovcami vyviedli aj ďalšiu hlúposť. So Šrámkovcami sa totiž kamarátil aj Peter Ilavský, ktorý ovšem nebýval v tej lokalite ale chodieval k ním od kajakklubu. No a raz keď zbili nášho Igora, ktorý bol sám pri Dunaji, tak sme si počkali na Petra Ilavského pôjde domov tiež sám. Keď išiel popri Dunaji, chytili sme ho dvaja chlapci, podržali a so vzduchovkou sme mu strelili niekoľko rán do zadku. Našťastie to bola slabá a malá vzduchovka, takže brok neprestrelil nohavice, ale predsaj jačal a vrieskal od bolesti ako pavián a my sme mali zábavu. No aj toto sa udialo, bola v nás ukrytá určitá krutosť a škodoradosť, no dalo by sa to pomenovať aj ako spravodlivosť. Už koncom jeseňe sme sa tešili na zimu.

Pokračovanie na budúce

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

Môj FB na kontaktovanie Tu

Moje diskusné relácie na youtube Tu

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu, stále sme v I. kapitole:

Obsah knihy:

  • 1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života
  • 1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii
  • 1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie
  • 1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus
  • 1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR
  • 1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“
  • 1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu
  • 1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť
  • 1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj
  • 1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia
  • 1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou
  • 2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet
  • 2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla
  • 2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska
  • 2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania
  • 2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve
  •        Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

    Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

    Moje zamsylenie počas Vianoc před Novým rokom 2019

    https://youtu.be/XN8eDmI9S7s

    Môj posledný blog na HS

    https://blog.hlavnespravy.sk/9403/otvoreny-vins-k-novemu-roku-2019-pre-spoluobcanov-hlavne-pre-tych-1-milion-chudobnejsich-s-exekuciami-a-nesplatitelnym-dlhom-oklamanych-a-stale-klamanych-mate-nadej/

     

     

     

     

    Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
    Pridaj k obľúbeným

    Hlavné správy

    DOMOV

    Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

    Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

    KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

    Toto by Čaputová nemala zahodiť

    Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

    AUTO

    Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

    Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


    Už ste čítali?