Kandidát na prezidenta: Môj životopis v knihe Boh je mŕtvy, alebo v okovách Diabla? (8)

Autor: Ján Molnár | 29.2.2020 o 0:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  359x

ôsmy diel mojej životopisnej knihy, objektívny názor človeka, ktorý žil v minulom režime 41 rokov, ďalších 30 rokov po tzv. nežnej revolúcii a po osobných skúsenostiach som sa rozhodol, že uverejním doposiaľ nepublikovanú knihu,

MIMORIADNE VYDANIE

Voľby sobota 29.02.2020

Že avantgarda vie veci, ktoré neskôr, až omnoho neskôr - po dvoch bitkách alebo dvoch desaťročiach - budú patriť k vedomiu celej spoločnosti. Úlohou avantgardy je rýchlo reagovať na nové situácie a bytostné zmeny, ktoré sú všeobecnému oku zatiaľ skryté. Preto je aktuálne správanie avantgardy spravidla nepochopiteľné či bláznivé. Jasnozrivý človek však súčasný okamih ako platnú mieru všeobecnosti odsunie - takže vyzerá, že zošalel.

Vážení voliči, ak by som mal opisovoť čo ktorá strana sľubuje pre vodľbami, bol by to dlhý román, dráma so špatným koncom. Prečo lebo chýba uzákonené právidlo „Niet zodpovednosti bez vopred určeného trestu“. Preto aj Gen. Prok. V kauze „Čaputová“ uviedla, že kandidát môže počas kampane aj klamať, vymýšľať si a uvádzať polopravdy, lebo – lebo napokon volič rozhodne a má k dispozícii aj iné zdroje. Takže škoda reči. Ale predsaj chcem povedať niečo čo Vám nikto nepovedal.

Cítom sa byť legitímny, napísať môj názor na celkové hodnoteenie programov všetkých politických strán, hnutí a koalícii zodpovedajúci mojími zlými skúsenosťami zo života v tejeto prekliatej krajine. Je to len z dvoch najdôležitejších životných udalosti vyplývajúcich z nevymožiteľmosti práva s tragickými následkami. Všetci ktorí siahajú len po moci, po nekontrolovateľnej moci sľubujú všetko možné, ale……

Čo ale u nikoho nenájdete, to je ich tajné spojenectvo!!

  1. Ako odškodniť už poškodených občanov práve nevymožiteľnosťou práva, korupciou, klientelizmom, rodinkárstvom a mafiánskymi prepojeniami alal kauza „Kočner a spol“.
  2. Ako zabezpečiť do budúcna aby sa neopakovalo zneužitie práva cez systém korupcie, klientelizmu, rodinkárstva, mafiánskymi prepojeniam jako v kauze „Kočner a spol.“, vedúce a porušovaniu mravných imperatívov.
  3. Jako navrátiť do spoločnosti všetky hodnoty práva a spravodlivosti, aby poslanci začali slúžiť a štátna moc chrániť občanom.

Uvediem len jeden dookola sa opakujúci príbeh, za ktorý má niektorí čitatelia stále karhajú, ale jako inak sa mám zbaviť bezdomovstva, rozpadu rodiny, keď nám chýbajú penoaze ktoré nám patria v zmysle rozsudkov a tiež nám chýba strecha nad hlavou ktorá nám bola v rozpore zo zásadami ukradnutá. A myslím, že nie som sám prečo je vo verejneosti stále názor, že máme najnižšiu vymožiteľnosť práva, najnižšiu minimálnu mzdu, najhoršie medziľudské vzťahy, najviac kradnú politici a všetko to najhoršie čo existuje. Akým právom som bez toho aby som niekomu ublíil aby som porušil zákon, len a len z dôvodov, že som si po 89-tom dovolil matť vlastný politický názor a prezentoval som ho založením politického hnutia HSP Hnutie za slobodu prejavu s jediným cieľom „Pod kontrolou televíznych kamier sledovať prechod vlastníctva z predtým spoločného do súkromných rúk“. Za tento názor spustili organizátori „prevratu“ ukrutný boj proti mně bezbrannému človiečiku s dvomi deťmi a verte mi, proti presile sa neubránite.

Preto třeba urobiť najdôležitejšie:

  1. Zrušiť tajný dohľad nad občanmi (jako prezradil kedysi dávno poslanec Soboňa)
  2. Vytvoriť nové Ministerstvo pre ľudské práva, ktoré bude dekonšpirovať také postupy a kroky, ktoré vedú k skrytej forme prenasledovania, diskriminácie a konaniam v rozpore s dobrými mravmi aby sa odhalilo to čo sa mne stalo zavčasu, lebo oneskorená spravodlivosť nie je spravidlivosť.
  3. Novým zákonodárstvom zabezpečiť

Preto vyzávam, všetkých občanov, ktorí sa cítia byť poškodení a nerozhodní vo voľbách, aby při výbere brali do úvahy:

Všetci poznáme videa, ktoré pán Harabin natočil a odvysielal na youtube v ktorých priamo a otvorene hovoril o generálnom prokurátorovi a jeho námestnikovi, že vytvárajú nevymožiteľnosť práva, prezidentku Čaputovú poslal rovno do Leopoldova a nehovorím o bývalom prezidentovi Kiskovi, ktorému prorokoval väzenie ešte za jeho úradovania. Pán Harabin má ale jednú slabú stránku, je zástanca pána Mečiara a jeho nedotknuteľných amnestii, a na tomto možno pohoria aj súčasne voľby. Nemá na každého rovnaký meter. Ale pán Harabin ako jediný líder dal jasný signál, uverejnený v jeho blogu: „Normálni ľudia bývajú aj väzobne šikanovaní, ale prominentní gauneri ako napr. práve Trnka, ale aj Počiatek, Kaliňák, Lipšic, Palko, Dzurinda, Mikloš, Rusko, Malchárek, Jankovská a ďalší, alebo nie sú stíhaní vôbec, alebo nie sú vo väzbe“.

Koho voliť aby sa darebáci dostali do väzenia a čestní a statoční ľudia do vedenia štátu. Uvádzam tip pre nerozhodných:

  • – Na prvom mieste třeba dať hlas strany VLASŤ a zakrúžkovať pána Harabina,
  • – V druhom rade třeba dať hlas Socialistom.sk a zakrúžkovať pána Chmelára,
  • – Na tretie miesto by som podporoval nováčika „Máme toho dosť“, ktorý aspoň v názve vyjadruje svoju nespokojnosť,
  • – Na ďalšom mieste třeba podporiť Slovenskú ligu, za ktorú chcel kandidovať aj pán Mečiar a zakrúžkujte Ruhiga aj keď iní by si zaslúžili viac pozornosti,
  • – Potom ďalšieho nováčika Práca slovenského národa,
  • – A na záver Hlas ľudu a zakrúžkujte pána Marčeka,
  • – Ostatných už nebudem spomínať, lebo oni už majú svojích voličov.

Čo týmto získame a čo stratíme.

Aj mne ublížila Mečiarová administratíva a osobne pán Harabin nepomohol aj keby mohli. Ale osobná nenávisť k týmto ľuďom musí ísť bokom v záujmu záchrany Slovenského národa pred zapredaním do zahraničia. Treba sa zmieriť s tým, že pán Harabin ochráni Mečiara pred trestným stíhaním za znaužitie právomoci verejného činiteľa v kauze „mečiarové amnestie“, veď už si svoje vytrpel.

Na strane druhej určite získame, lebo podvodník Kiska, podvodníčka Čaputová skončia určite v Leopoldove, alebo pri najhoršej kombinácii ak budeme my nerozhodní takto voliť, tak vybojujeme aby pán Harabin sa stal generálnym prokurátorom a on s nimi určite zatočí. Na strane tretej máme záruky, že aj ďalší darebáci ktorých Harabin spomínal … Trnka, ale aj Počiatek, Kaliňák, Lipšic, Palko, Dzurinda, Mikloš, Rusko, Malchárek, Jankovská a ďalší… budú spravodlivo stíhaní a potrestaní. Ak k nim pridáme Čižnára a Šufliarského tak sa naplní aj moja osobná túžba po spravodlivosm zadosť učinení za krádež môjho rodinného domu a nevydanie bezdôvodného obohatenia.

. Na záver si zopakujme poradie a možnosti krúžkovania:

  1. VLASŤ a pán Harabin
  2. Socialisti.sk a pán Chmelár
  3. Máme toho dosť a pán Oravec
  4. Slovenská liga s pánom Ruhigom
  5. Práca slovenského národa a pán Stopka
  6. Hlas ľudu a pán Mrček

A ďalší?

Fico sklamal, lebo zneuživa názov SMĚR-socialna demokracia tým, že pomalými sociálnymi dávkami sa drží pri moci na úkor žobrajúcej väčšiny, ktorej „dávkuje“ nádej na lepší život.

Nuž to je všetko, viac sa dočítate tu:

Prečítajte si z iného rozného uhľu Tu

Kliknite aj na mojú ďalšiu novú kapitolu Tu 

Alebo moje archívy v HN

--------------------------------- pokračujeme v knihe ---------------------------------------------------------

I. Kapitola

Detstvo

 

Poračovanie (2):

 

7. časť (2), vek:  14-15 ročný 9- trieda 1962-1963

            Každá zima mala svoje osobitné čaro, Dunaj bol veľkým inšpirátorom na všeljaké aktivity. Keď zamrzlo rameno, už aj, sme lietali na korčuliach hore dolu. Ako správny výmyselník som zostrojil niekoľko baníckych bateriek a večer sme si uvenili svetla na hlavu a mali sme zábavu sa brusliť aj po zotmení. Tento rok rameno zamrzlo po celej svojej dĺžke a mohli sme plynule jazdiť od kajaklubu až po malú vodáreň čo boli dobré dva-tri kilometre. Každý rok mal v sebe aj určité nebezpečie. Rameno Dunaja zamrzalo postupne a spočiatku boli slabé a silné miesta. Cez tie silne zamrznuté sme sa ľahko dostali na ľad ale boli aj miesta, kde bol prúd väčší a to boli slabo zamrznuté miesta. Ako nedočkoví puberťáci sme začínali s korčuľovaní už od tenkého ľadu, no a viac krát sa stalo, že sa ľad jednoducho preboril pod nohami a my sme člupli do vody. Čím sme boli starší, tým sme viac riskovali. A veru že boli aj veľmi nepríjemné situácie, sám som okúsil aké to je keď sa preboril ľad a ja som padol do studenej vody. Raz keď sme hrali hokej, čo bolo pre chlapcov od Dunaja veľmi príťažlivé, išiel som za pukom dosť ďaleko, puk smeroval do slabého miesta, kde aj ostal stáť. Vtedy bolo treba si lahnuť na ľad a pomaly sa plížiť za pukom a hokejkou ho z toho slabého miesta pritiahnúť. Po ležiačky sa váha tela rozložila a dalo sa prejsť aj veľmi tenký ľad. Lenže vtedy sa mi darilo, dal som už tri góly a so zatemnenou hlavou som zle odhadol situáciu a nelahol som si na ľad a neplazil som sa za pukom, ale pribrzdil som a pomali kľakačky som postupoval za pukom, ktorý zastal na tenkom ľade. No a samozrejme ľad nevydržal, kolenami som preniesl váhu na malú plochu, ľad praskol a ja som sa ocitol vo vode. Na šťastie tam nebol veľký prúd a nebola hlboká voda, zväčša ten tenký ľad bol pri krajoch, ale namočil som až po krk do vody. A mal som čo robiť aby som sa zo zúriaceho Dunaja vyslobodil. Nikto mi nešiel na pomoc, lebo každý vedel, že až by sa priblížil k tenkému ľadu, tak by skončil v mrazivej vode aj on. Ale chalani boli solidárni v inom, v menej nebezpečnej pomoci, ak niekto šlupol do vody, tak rýchlo tí ostatní založili oheň pozbierali nejaké zvršky šiat aby sa jednoducho mohli šaty vysušiť nad ohňom. Bolo to veľmi romantické a každý kto takto člupol bol tak trochu v očiach druhých hrdina, že sa odvážil za pukom až na také slabé miesto a tak si to musel vytrpieť. No takéto hrdinstvá neraz skončili aj tragicky. Dunaj bol záludný, mal miesta plytké ale aj veľmi hlboké a kto ho nepoznal v lete, ten nevedel o týchto miestach. Povyše nulky bolo rameno Dunaja najhlbšie, zrejme tam počas vojny spadla veľká bomba, v lete sme nevedeli doplávať na dno, takže hlbka bola aj päť, šesť metrov. Bolo to ku konci zimy, keď sa ľady topili a vytvárali také krihy na ktorých sme hrali hokej ale okraje boli už roztopené. Na tých miestach zostalo veľa hokejových pukov, lebo nikto nemal odvahu zajsť po ne z obáv, aby nečlupol do hlbokej vody. Keď sa stala táto tragédia, nebol som pritom ale hneď na druhý deň sme to všetci vedeli. Chlapci z mesta tam hrali hokej a nepoznali záludnosť tohoto miesta, no a jeden chlapec išiel po puk na rozhranie zamrznutej krihy a roztopenej vody. Zrejme neodhadol dobre vzdialensoť a ľad praskol a on sa preboril do hlbokej vody, nevedel plávať a spodná voda ho stiahla pod ľad a utopil sa. Policajti, hasiči presekávali ľad ale našli ho až na druhý deň, keď ho vylovili úplne na inom konci. Spodná voda ho zobrala preč. Bolo to veľmi smutné a pre nás to znamenalo varovanie, že aj zábava má svoje hranice, kde už naozaj končí sranda. Bol som deviatak a na to nikdy nezabudnem.

            Doma to nebolo najlepšie, mama s otcom žili tichú domácnosť. Nie každá rodina mala to šťastie, že si rodičia rozumeli. U nás to nejak neklapalo. Otec vyčítal mame, že nevie nič ušetriť a že míňa veľa peňazí na hlúposti akými boli podľa neho aj hračky pre deti a prevalilo sa aj to, že mi mama dávala ako jej miláčikovi každý mesiac 100 Kčs. Mama zase vyčítala otcovi, že sa málo stará o deti a veľa peňazí minie na športku, sazku a aj dosť prepije s kamarátmi či prehrá peniaze v kartách. Argumentovala, že jej rodičia zanechali spústu drahocenných vecí, od drahých látok až po porcelán a otec stačil všetko predať a prehrať v kartách či prepiť s kamarátmi a len veľmi málo peňazí ostalo na domácnosť a hlavne udržiavanie domu. Taký rodinný dom potreboval peniaze aj na údržbu, opravu dažďových odpadov, omietky, natieranie okien ale aj na vnútroné vybavienie od nového plynového sporáku, ladničky až po plynové radiátory v izbách. Nás deti to vtedy veľmi nezaujímalo, ale peniaze boli hlavnou príčinou nezhody medzi rodičmi. Otec sa stále sťažoval, že ho prenasledujú, nedovolia mu realizovať jeho vynálezy v oblasti stavebníctva, chcel viac využívať slnečnú energiu na vykurovanie domov. Posielal na úrady rôzne návrhy a na žiaden mu nikto neodpovedal. Kamaráti mu vyčítali neústretovosť ku KSČ, že načo si zobral Češku za ženu, že bude mať v živote len problémy. Mamu mu zase oponovala, že si len vymýšľa, keby jeho nápady boli dobré, určite by si ho niekto všimol a obdobie čechománie je už dávno za nami, že žijeme v Československej republike kde majú všetci rovnaké práva aj Slováci aj Česi. No otec trval neústupne na svojom, že sa to ťahá ešte z povstaleckého obdobia. Tvrdil, že bývalí zradcovia sa vyhrážali partizánom a ich spojencom a títo sú stále vo vysokých funkciách, tvrdil, že fašizmus pokračuje, len v inom kabáte. Rozprával, že jeho starí nepriatelia, dnes príslušníci KSČ, ho dodnes prenasledujú a snažia sa mu ublížiť.

Nikto mu ale neveril.

Tento rok, keď som ja prežíval tie najkrajšie roky dospievania, sa rodičia nevedeli dohodnúť ako bude ďalej so mnou. Staršia sestra Eva chodila do druhého ročníku učňovky za detažérku a brat bol na základnej vojenskej službe po skončení jedenásťročenky. Napokon otec usúdil, že by bol zo mňa dobrý automechanik ale mama zase presadzovala aby som vzhľadom na môj záujem o rádioamatérčinu išiel ďalej na strednú priemyselnú školu elektrotechnickú. Kedže som žil takým voľným a romantickým životom, podcenil som budúcnosť a nevedel som za svojú budúcnosť aj zabojovať. Napokon sa rodičia dohodli, že sa uvidí podľa školského prospechu, aké bude ďalšie moje štúdium, či pôjdem do učnovky za automechanika alebo na elektrotechnickú priemyslovku. Nevedomky som tak vtedy rozhodol o celom svojom ďalšom osude.

            Krátko po mojích narodeninách sme oslavovali ďalšie trimfiálne víťazstvo Sovietského zväzu v neformálnej vesmírnej súťaži s USA. 16. júna 1963 vzlietla prvá žena do vesmíru. Valentína Tereškovová bola prvá kozmonautka na svete, pochádzalala z obyčajnej rodiny, otec traktorista a mama krajčírka. Ani ona nebola študovaná, zo základnej školy išla pracovať do závodu na výrobu pneumatík, neskoršie pracovala ako tkáčka. Ako 23 ročná sa prihlásila do parašutistického oddielu, kde vykazovala dobré výsledky, potom sa odvážne prihlásila do kozmonautického výskumu a tak sa prebojovala na prvé miesto uchádzačky o let do vesmíru. Pamätám si tiež na prejav prezidenta Novotného, ktorý vyzdvihoval Sovietský zväz za jeho úsilie v boji proti kapitalistickému imperializmu a presadzovanie diktatúry proletariátu. Tereškovová bola tiež proletárka, robotníčka a budúcnosť patrila robotníkom a pracujúcim. Na strane druhej prebehli správy, že USA začalo nelegálnu vojnu vo Vietname. Boli to také protiklady oboch zriadení medzi ktorými prebiehala aj súťaž v zbrojení. Už vtedy som obdivoval, ako správny rádioamatér, spojenie na tak veľkú vzdialenosť nielen zvuku ale aj obrazu, čo sme sledovali cez televízne prijímače.

            Koniec roka bol pre mňa veľmi úspešný. Kedže mi mama dávala každý mesiac z výplaty 100 Kčs, čo bola na tie pomery dosť veľká čiastka, mal som slušne vybavenú moju rádioamatérsku dielňu vmontovanú do skrine obyvačky. Po otvorení skrine sa automaticky pohonom elektromotoru sklopil pracovný stôl a rozsvietila sa lampa umiestnená v skrini. Zostrojoval som podľa dostupnej literatúry rôzne časové spínače na vianočný stromček, alebo spínače na schodište ale púšťal som sa aj do stavby zosilňovačov pre elektrofonickú gitaru po ktorej som veľmi túžil. Môj triumf, ktorý mi vyslúžil obdiv aj u mojích spolužiakov, konkurentov v rádioamatérstve, bolo zostrojenie tranzistorového rádia v umelohmotnej krabičke cigár . Ale to nebolo len také hociaké rádiou cez krištál a podobne. Toto bolo precízne vypracované s pomocnou doskou na spôsob tlačených spojov s čo najmenej káblikmi. Vyrezaný otvor pre reproduktor a deväť voltovú batériu dodávalo aj na vzhľad tomuto kúsku veľmi profesionálnu podobu. Samozrejme rádio fungovalo veľmi dobre, cez feritovú anténu som chytal všetký stanice na stredných vlnách. Aj hlasitosť bola porovnateľná s kúpenými tranzistorákmi, nakoľko bol koncový tranzistor z triedy vtedy vysokého výkonu. Tranzistorák som doniesol ako záverečnú prácu z fyziky. Kedže som túto prácu uchovával v tajnosti, nielen z obáv či bude fungovať, ale aj z dôdovov skúšky udržať tajomstvo a neprezradiť chystané prekvapenie. Môj tranzistorák som držal v tajnosti až do poslednej chvíľe. Napokon na hodine fyziky, keď nás učiteľ vyzval aby sme predviedli svoje záverečné práce, som vytiahal tranzistorák. Môj veľmi dobrý kamarát Boris Minárik mi veruže mal čo závidiť, aj keď on bol lepší a jedničkár zo všetkých predmetov. Ale v tomto som ho predbehol. Moje vysvedčenie bolo veľmi pestré od jedničiek z fyziky, dejepisu, matematiky až po štvorku z chémie a gramatiky. Koniec tohoto školskeho roku bol trochu iní ako po iné roky. Lúčil som sa nielen so spolužiakmi, ale aj so školou. Od tejto chvíľe ZDŠ-ka v Karlovej Vsi, ako aj celé moje detstvo, prestalo pre mňa existovať.

 

--------------------  Pokračovanie zase niekedy nabudúce--------------------------

Podporte nové zákony na ochranu troch rovín života: 1) fyzického, 2) psychického, 3) intelektuálneho.

https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019

Prosím prepošlite svojím priateľom. Ďakujem. Základom je článok uverejnený na internete ako môj blog.

PS: Hľadám prokurátora, ktorý by mi bezplatne pomohol právnymi radami…..

Môj ďalší blog na stránkach hlavne spravy

Môj FB na kontaktovanie Tu

Moje diskusné relácie na youtube Tu

Moje vystúpenia v Občianskom tribunále Tu

Tento obsah knihy bude uverejňovaný v každom vydaní pre lepšiu orientáciu, stále sme v I. kapitole:

Obsah knihy:

·  1948-1966  Detstvo až do vojny  (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života

·  1966-1973  August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii

·  1973-1976  Čas svetla  /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie

·  1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus

·  1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/  - sťahujú sa mraky nad ČSFR

·  1986-1989  Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“

·  1989-1991  Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu

·  1991-1992  Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť

·  1992-1995  Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj

·  1995-1998  Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia

·  1998-2001  Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou

·  2001-2005  Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet

·  2005-2008  Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla

·  2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska

·  2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania

·  2015-2019  Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie,  - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve

       Záver        Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro

Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkiaľ sme a kam kráčame a ako to všetko môžeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne, aby som sa dostal pred TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.


Už ste čítali?